Časopriestorová slučka

2017-2020

Peter Kopkáš

Séria obrazov časopriestorová slučka skúma cyklický čas a nekonečné opakovanie, inšpirované Nietzscheho konceptom večného návratu. Realita sa v nej javí ako tekutý priestor, kde sa sny, predstavy a fyzický svet prelínajú. Obrazy na seba nadväzujú, čím naznačujú prechod medzi dimenziami a stieranie hraníc medzi človekom a priestorom. Zmyslové vnímanie tu zároveň formuje aj deformuje realitu. Zvlnené línie a rozplývajúce sa formy evokujú plynutie času a prchavú podstatu existencie – večný okamih bez možnosti úniku.