Táto práca sa sústredí na uvedomenie si konečnosti ľudskej existencie a na to, ako vedomie smrteľnosti ovplyvňuje náš spôsob bytia. Nehodnotí vieru v posmrtný život, vychádza však z istoty, že náš čas je ohraničený a okamih odchodu nepoznáme.
V maľbách sa tento rámec premieta do postavy zachytenej v prchavom momente plného uvedomenia, v ktorom existuje naplno v prítomnosti, cíti nezastrete a je zbavená vnútorných nánosov. Ide o okamih čistého bytia, kde sa telo, vedomie a emócia zbiehajú do jedného sústredeného prežitku.